Prešli dva dni. Obloha menila farby na tmavšie a tmavšie, kým sa úplne nezotmelo. Ešte väčšmi sme sa začínali báť. Naukladali sme sa teda na seba a navzájom sa hriali. Strácali sme nádej na záchranu, keď sa tu zrazu z tmy vynárala v čiernom zahalená postava. Schytila vrece, ktoré sa razom rozuzlilo a my sme z neho povypadávali. Boli sme ustráchané a premrznuté, ale roztomilé. Tri krásne mačiatka.

Táto pani sa nás okamžite ujala a napísala o nás na Facebook, kde chodí denne množstvo ľudí. Nemohla si z nás ponechať ani jedného, pretože mala alergiu na mačky. Aká škoda. Bola taká milá a starostlivá. Pár dní trvalo, kým sme sa spamätali a uvedomili si, že už je po všetkom a že už sme v dobrých rukách. Avšak nič nie je večné. Môjmu bratovi sa našiel nový domov takmer ihneď. Bolo nám smutno, no vystačili sme si aj dvaja.

S mojou sestričkou som mal obzvlášť dobrý vzťah. Hrali sme sa najčastejšie s klbkom, malou myškou, ktorú sme naháňali po celom byte, no najlepšou hračkou bolo trhanie papierových vreckoviek. V tom sme boli majstri.

Ľudia nám neustále posielali rôzne dobrôtky a tí, ktorí o nás mali záujem, si nás chodili aj prezerať. Žiaľ nikto nebol vhodným adeptom. Naša dočasná majiteľka dbala na to, aby sme sa dostali do dobrých rúk. Chcela nás dať ľuďom, ktorý majú radi zvieratká, majú na ne čas a prípadne aj skúsenosti.

Nadišiel môj čas. Prišla moja pani a vytrhla ma zo spánku oznamom, že odchádzam do nového domova. A tak neváhala a naložila ma do prepravky a nastúpila do auta. Pribalila mi aj všelijaké dobrôtky, ako aj moje obľúbené tuniakove paštéty. Autom som ešte nikdy nešiel. Strašne som sa bál. Mraučal som a plakal celú cestu za mojou sestričkou. Ani som sa s ňou nestihol rozlúčiť. Po dlhej a neistej hodine som sa uložil na spánok. Zobudilo ma až buchnutie dverí auta. Boli sme na mieste. Stále som bol vystrašený a žalostne som mraučal. Nová majiteľka si ma prebrala so všetkým čo ku mne patrí a s úsmevom si ma odviedla domov. Zľakol som sa. Majú psíka! To mi nikto nepovedal. Tak veľmi som sa ho bál. Celý večer som nevyšiel z môjho nového prúteného košíka. Tam som sa cítil byť v bezpečí. Prvú noc so mnou strávila setra tety, ktorá si ma adoptovala.Bola veľmi milá a aby mi nebolo smutno, celú noc sa so mnou prehrala. Tak si ma získala.

Už tu bývam necelý mesiac a veľmi sa mi tu páči. Všetkých som si rýchlo získal svojou prítulnosťou a inteligenciou. Dokonca som sa skamarátil aj s tým obávaným psíkom.

Lentilka