Nezabudnuteľný zážitok vo mne zanechala už dávnejšie nakrútená francúzska romantická komédia v réžii Jean - Pierre Jeunet - Amélia z Montmartru. Je to okúzľujúci príbeh, ktorý má šmrnc, štýl a vtip. Tento francúzsky film nesie charakter malo-meštianskeho života a dennej idylky v ňom. V roku 2001 sa stal víťazným filmom medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch. Na pohľad celkom obyčajný príbeh mladého dievčaťa, no vzrušujúci zvrat na seba nenechá dlho čakať.

Amélia žila v parížskej štvrti známej ako Montmarter. Po dokončení strednej školy začala pracovať ako čašníčka v miestom nie veľmi navštevovanom bistre. Nakupovala na miestnom trhu. Zdravila susedov, ako to býva zvykom v každom malom meste. V jej živote sa doposiaľ neudialo nič zvláštneho, až na smrť matky Amélie, z ktorej sa stále Amélin otec nevie spamätať.

Amélia by asi zostala zmierená so svojím osamelým osudom, keby jedného dňa neobjavila vo svojom byte ukrytý poklad v podobe starej drevenej krabičky. Nielenže sa ihneď rozhodla po rokoch doručiť tento poklad jeho majiteľovi, ale dospela aj k poznaniu, že môže zlepšovať okolitý svet. V mori dobrých skutkov sa usmeje napokon šťastie aj na ňu. Zamiluje sa. Trvá to však nejaký čas, kým sympatickému mužovi dovolí rozšifrovať svoje tajomné správy.

To, že Amélina všednosť dní zmení svoju tvár je takmer jasné už na začiatku filmu. Je len na vás ako veľmi dokáže tento príbeh pohltiť vaše jednotvárne pocity z obyčajnosti, pre ňu neobyčajných dní.